Čo majú spoločné skupiny ako napríklad THULCANDRA, BANE, STORTREGN? Pôvod iste nie, každá je odinakiaľ. Ale všetky (a viacero ďalších) hrajú melodický black/death metal, ovplyvnený švédskymi DISSECTION. Až do tej miery, že tu možno hovoriť o uctievaní, prejavujúcom sa tvorbou hudby viac-menej presne podľa vzorcov, ktoré vymyslel Jon Nödtveidt. Niekto by mohol hovoriť aj o neoriginalite či plagiátorstve, ale z toho istého by bolo možné obviniť tvorbu skupín, ktoré v podobnej miere pokračujú v diele Chucka Schuldinera. A keďže podobne ako DISSECTION ani DEATH už nikdy nič nového stvoriť nemôžu, je asi skôr dobre, že nemálo ľudí stále baví hrať práve takto.

Možno ste o tom doteraz nevedeli, ale plameň zapálený pred vyše štvrťstoročím vo Švédsku už desiaty rok vrhá mihotavé svetlo aj na v zime mrazivým vetrom bičované prérie Severnej Dakoty, odkiaľ pochádzajú FROSTHELM. (Členom tohto kvinteta je okrem iného gitarista Dakota Irwin, ako vidno, v USA je toto meno použiteľné pre obe pohlavia a takto pokope s priezviskom by sa hodilo aj nejakému divokozápadnému dobrodruhovi typu Texas Jack a podobne.) „Pyrrhic je v poradí druhým albumom Američanov a na necelých 40 minútach prináša sedem skladieb ostrého a mrazivého melodického black/death metalu, ktorý zákon stvorený Jonom Nödtveidtom ctí skutočne dôsledne. V podstate veľmi dobrý DISSECTION, hlavne z čias prvého a druhého albumu, s pôsobivo chladným zvukom, vydarenými melódiami a všetkým ostatným. Oproti vzoru o čosi nárezovejší, atmosféru však „Pyrrhic“ má. Nového neprináša dokopy nič, ale kvalita tu je.